Šikmá zelená strecha: Návrh v kocke

23. júla 2023 6:35 Daniel Koštál v spolupráci s firmami Shutterstock

Vedeli ste, že zelená strecha môže byť aj šikmá? Samozrejme, takýto typ vegetačnej strechy má svoje špecifiká, ktoré treba dodržať. V nasledujúcich riadkoch si teda priblížime návrh zelenej strechy, ktorá má väčší sklon.

Možnosti pre šikmé zelené strechy

O možnostiach, ako si zabezpečiť udržateľnú strechu pre svoj dom, sme vám písali v predchádzajúcom článku. Ak sa rozhodnete pre vegetačnú strechu, je potrebné overiť, či je toto riešenie aj technicky možné na vašej streche realizovať. Musíte zvážiť únosnosť a sklon strechy, orientáciu na svetové strany, slnečné a dažďové zatienenie, prítomnosť vodovodnej prípojky na streche, možnosť odvodnenia strechy či prístupnosť strechy pre údržbu.

Ak prichádza do úvahy šikmá zelená strecha, dôležitá je stabilizácia súvrstvia proti sadaniu, ubiehaniu a sacej sile vetra. Nevyhnutné sú aj drenážne spomaľovače a bezpečnostné prvky. Na ozelenenie šikmých striech sa používa rozchodníkový – pri výške vegetačného súvrstvia 80 až 100 cm. Alternatívne možno použiť aj predpestované ekorastre. Strechu však možno riešiť ako extenzívnu (rozchodníky, skalnice a pod.), polointenzívnu (suchomilné trvalky) alebo ako intenzívnu s trávnikovým kobercom. Pri trávniku treba počítať s pravidelnou zálievkou, na ktorú sa môže použiť kvapôčková závlaha.

Aké požiadavky má šikmá zelená strecha?

Ak sa pri návrhu skladby vegetačnej strechy pre strmé, dokonca aj veľmi strmé strechy použije hydrofilná minerálna vlna, je potrebné použiť drenážne spomaľovače. V opačnom prípade by voda zo strechy odtekala zbytočne rýchlo, horná časť strechy by bola suchá a rastliny by boli vo veľkom strese a uhynuli by. Drenážny spomaľovač v tomto prípade tvorí pás hydroizolácie, ktorý sa vkladá medzi dve dosky hydrofilnej vlny. Množstvo vody, ktoré je potrebné v streche udržať, veľmi závisí od sklonu strechy. Pri veľmi strmých strechách môžu byť spomaľovače aj po každých 15 cm. Je potrebné použiť dosky, ktoré majú väčšiu hydroakumuláciu.

Pri návrhu pre strechy s menším sklonom sa počíta so zložitejším usporiadaním rastlín. Rozdiel v porovnaní s prvým variantom je vo väčšej hrúbke minerálnej vlny, ktorá umožňuje výsadbu jednotlivých rastlín, pretože je tu namiesto hustého geogridu použité len doplnkové kotvenie pogumovaným drôtom. To umožňuje vysiať nepochôdznu vegetačnú strechu.

Mohlo by vás zaujímať

5 dôvodov, prečo sa vyplatia ťažké stropné konštrukcie

Jedným z hlavných argumentov pre hrubú stavbu z tehly je tepelná stabilita, ktorú tento...

Extenzívna nízka zeleň

Výhodou extenzívnych strešných záhrad je, že nevyžadujú pravidelný prísun vody ani živín. Na takejto streche sa po krátkom čase vytvorí trvalý zelený pokryv aj vďaka zrážkam. Vhodné sú všetky druhy okrasných rastlín, ktoré dobre odolávajú mrazu a dlhotrvajúcemu suchu, majú rozložitý koreňový systém a sú kompaktné.

Je dobré, ak vynikajú aj veľmi dobrou regeneračnou schopnosťou (po poškodení silnejším vetrom znova obrastú), dlhovekosťou, odolnosťou proti chorobám a škodcom a proti výkyvom teplôt. Ideálne sú niektoré sukulentné trvalky, ako rozchodníky (Sedum) alebo lomikamene (Saxifraga). Dužinaté listy týchto rastlín totiž slúžia ako zásobáreň vody, a preto dokážu prežiť aj vo veľmi extrémnych podmienkach. Rozchodníkové strešné záhrady sú skutočne atraktívne a vďaka rozmanitosti druhov môžete na streche vytvoriť rôzne farebné obrazce.

Rastliny podľa hrúbky substrátu

Samozrejme, čím je vrstva substrátu vyššia, tým širší je aj zoznam vhodných rastlín. Vybrať si potom môžete aj z rôznych suchomilných druhov trvaliek – materina dúška (Thymus serpyllum), klinček (Dianthus carthusianorum), rožec (Cerastium tomentosum), piesočnica (Arenaria tetraquetra) a mnohé ďalšie druhy. Výborne tu rastú rôzne druhy okrasných cesnakov, napríklad cesnak žltý (Allium flavum), alebo kosatcov (Iris barbata‚ Nana). Vysadiť k nim možno nižšie okrasné trávy, napríklad kostravu (Festuca) alebo ostrice (Carex).

Strešné skladby s nízkou extenzívnou vegetáciou predstavujú cenovo najvýhodnejšie riešenie, nenáročné na údržbu. Hrúbka extenzívneho minerálneho substrátu by mala byť 30 až 100 mm.

Polointenzívna vegetácia

Skladby s polointenzívnou vegetáciou sú rovnako nenáročné na údržbu, ale umožňujú výsadbu širšieho spektra rastlín. Najčastejšie používaným typom zelene sú spoločenstvá bylín a tráv. Hrúbka vegetačnej vrstvy na zakorenenie rastlín je v rozpätí od 200 do 300 mm.

Intenzívna vegetácia

Ide o najnáročnejšie a cenovo najnákladnejšie skladby vegetačných striech. Výhodou je však neobmedzený výber rastlín. Siahnuť možno po rastlinách prispôsobených stredoeurópskemu klimatickému pásmu, ako sú jahody, trvalky, kry a stromy. Hrúbka vegetačnej vrstvy začína na 300 mm, ale výnimkou nie je ani hrúbka do 1 000 mm, najmä ak sú súčasťou výsadby aj stromy. Vysoké rastliny však majú vplyv nielen na statiku budovy, ale aj oslnenie a údržbu nadväzujúcich priestorov. Preto väčšinou nie sú vhodné na rekonštrukcie ako predchádzajúce dve riešenia.

Mohlo by vás zaujímať