Aj strecha domu by mala byť udržateľná

5. júna 2023 21:28 Daniel Košťál v spolupráci s firmami Shutterstock, archív firiem

Vŕta vám v hlave, ako môže byť strecha domu udržateľná? Treba podotknúť, že nemáme mysli len tie s dreveným šindľom alebo slamou. Môžete sa rozhodnúť aj pre súčasnejšie strešné krytiny. Stačí len trošku zmeniť prístup.

Čo znamená udržateľné stavebníctvo

Globálne otepľovanie je problém, ktorý výrazne znižuje kvalitu života na našej planéte. Zmeny smerom k väčšej udržateľnosti sa preto dotýkajú každého odvetvia a neobchádzajú ani stavebný sektor. Jasným dôkazom sú sprísňujúce sa normatívne požiadavky na tepelnotechnické vlastnosti budov a na ich energetickú hospodárnosť. Čoraz viac tiež využívame technológie a procesy na výrobu stavebných materiálov, ktoré produkujú menej emisií CO₂ a využívajú obnoviteľné zdroje energie. Vyrábame tiež stavebné materiály, ktoré dokážu k trvalej udržateľnosti napomôcť. Z tejto veľkej skupiny sme si pod drobnohľad vzali materiály na zhotovenie strešného plášťa. Aké kritériá by mala spĺňať strecha domu, aby bola udržateľná?

Mohlo by vás zaujímať

Strecha domu je dôležitá: Radíme pri jej výbere

Rozmýšľate nad tým, či zvoliť radšej plochú alebo šikmú strechu? Majte na pamäti, že...

Strecha domu v mestskom tepelnom ostrove

Klíma v meste môže byť v porovnaní s menej zastavanou krajinou výrazne teplejšia. Teplotný rozdiel môže byť v priemere 1 až 3 °C, vo večerných hodinách dokonca až 10 °C. Dôvodom je veľká koncentrácia budov na malej ploche a s nimi spojené betónové a asfaltové povrchy, ktoré počas dňa absorbujú zo slnka veľké množstvo tepla. To potom vo večerných hodinách sála do okolitého prostredia. Takto vznikajú tzv. mestské tepelné ostrovy, ktoré majú negatívny vplyv nielen na ľudí, ale zároveň zvyšujú nároky na chladenie budov.

Navyše, teplý vzduch, ktorý má tendenciu stúpať, zdvíha prach a ďalšie nečistoty, ktoré potom ľudia dýchajú. Teplý vzduch v kombinácii so znečisťujúcimi látkami zároveň urýchľuje tvorbu smogu.

Efekt tepelných ostrovov možno výrazne zredukovať zelenou infraštruktúrou. Samotná strecha domu tu zohráva dôležitú rolu. O pozitívnom efekte zelene niet pochýb. Fotosyntézou totiž rastliny spotrebúvajú oxid uhličitý a naspäť vracajú kyslík. Dokážu toho však omnoho viac, a to nielen v parkoch, ale napríklad aj na strechách. Ďalším spôsobom, ako môžete znížiť vysokú teplotu, sú strešné krytiny vo svetlých odtieňoch. A netreba zabúdať ani na solárne či fotovoltické panely.

Svetlé odtiene strešnej krytiny

V súčasnosti prevládajú na novostavbách rodinných domov šikmé strechy s nízkym sklonom v kombinácii s nadčasovými veľkoformátovými škridlami s rovnými a čistými líniami v tmavých odtieňoch. Z prímorských krajín sa však pomaly šíri nový trend – strechy s bielou alebo sivou povrchovou úpravou. A to aj preto, že svetlé odtiene strešnej krytiny sú jednou z ciest, ako znižovať energetickú náročnosť budov a podporiť trvalú udržateľnosť.

Ak má strecha domu svetlú krytinu, minimalizuje sa absorpcia slnečného žiarenia. To prispieva k príjemnejšej vnútornej klíme a vedie k zníženiu energetických nárokov domu v podobe nižších výdavkov za chladenie a zároveň nižšej spotreby energie. Vyššia odrazivosť UV žiarenia má priaznivý vplyv aj na predĺženie životnosti strešnej krytiny.

Povala či obytné podkrovie?

Farebnosť novej strechy by sa mala prispôsobiť miestnym požiadavkám, pretože strecha sa môže v lete na slnku rozpáliť až na 70 až 80 °C. Pritom vo všeobecnosti platí, že čím sú strechy tmavšie, tým sa viac prehrievajú. Taktiež sa prehrieva aj priestor pod krytinou. Svetlá krytina na rozdiel od tej tmavej dokáže odrážať až 85 % slnečného žiarenia, čo má za následok zníženie absorpcie slnečnej energie, a tým aj menšie prehriatie podstrešia.

Z hľadiska návrhu skladby vrstiev pod strešnou krytinou je potrebné dopredu určiť, čo sa bude pod strechou nachádzať. Pôjde o povalový priestor, ktorý sa zaobíde bez špeciálnych opatrení? Alebo tu budete mať obytné podkrovie? V tom druhom prípade bude potrebné vytvoriť kvalitnú skladbu strešného plášťa s fóliami a tepelnou izoláciou.

Chladenie znamená vysoké výdavky

Udržiavať príjemnú a stabilnú vnútornú teplotu pod strechou je veľmi dôležité. Prehrievanie interiéru vplýva na komfort bývania a zdravie ľudí, ktorí v dome žijú. Príliš vysoká vnútorná teplota negatívne vplýva na kvalitu spánku, regeneráciu či zvládanie stresu. V prehriatom prostredí je človek viac unavený, jeho pracovný výkon klesá a ťažšie sa sústredí.

Ovplyvniť to môže aj vašu peňaženku, keďže prehriaty interiér treba ochladzovať klimatizáciou, ventilátormi či iným spôsobom. To vám samozrejme zvyšuje náklady na elektrickú energiu.

Mohlo by vás zaujímať

Tvar a dizajn domu sú dôležité pre budúce úspory

Všimli ste si, že nízkoenergetické a pasívne domy bývajú tvarovo veľmi jednoduché, bez...

Solárne a fotovoltické panely

Pred umiestnením solárnych alebo fotovoltických panelov na šikmú strechu je dôležité poradiť sa s odborníkom, ktorý vám pomôže s výberom krytiny aj jednotlivých strešných doplnkov. Na inštaláciu solárnych či fotovoltických panelov je nevyhnutné zvoliť systémové riešenie strechy a zveriť návrh skladby rovnako do rúk odborníka. Ten navrhne vhodný spôsob ukotvenia do šikmej strechy, aby strecha v budúcnosti nezatekala a plnila si svoju funkciu. V návrhu projektu pre šikmé strechy sa musí počítať s prekážkami v podobe vikierov, strešných okien a komínov. Tie môžu zatieniť plochu určenú na inštaláciu panelov, tzn. zmenšiť osvetlenú plochu.

Optimálny sklon a orientácia strechy

Za ideálnu sa považuje strecha domu orientovaná južným smerom s maximálnym odklonom 10° až 15° na západ alebo na východ so sklonom 30° až 40°. Na fotovoltické panely potrebujete plochu aspoň 8 m² a nemala by byť zatienená okolitými stavbami ani predmetmi na streche. Nevyhnutná je konzultácia so skúseným dodávateľom fotovoltických technológií o tom, aký typ panelov je najvhodnejšie použiť vzhľadom na nasmerovanie strechy a so zreteľom na danú lokalitu.

Montáž do staršej strechy

Fotovoltické a solárne panely môžete nainštalovať aj na už existujúcu šikmú strechu. Pred ich montážou treba zo strechy odstrániť časť škridiel, aby sa odkryl krov. Do krovu sa pomocou skrutiek prichytia držiaky. Na tie sa umiestnia hliníkové profily a vytvorí sa rošt, na ktorý sa následne pripevnia panely.

Pri existujúcej šikmej streche je potrebné zvážiť aktuálny stav krovu, prípadne zvážiť ešte pred osadením panelov potrebnú rekonštrukciu strechy. Ak ide o neobytné podkrovie, je potrebné zasahovať do podhľadovej konštrukcie, ale skúsená firma si s tým bez problémov poradí.

Solárne články priamo v krytine

V súčasnosti existuje systém fotovoltických a solárnych panelov, ktoré sa dajú zabudovať priamo do strešnej krytiny a vlastne nahrádzajú časť strechy. Solárne články sú integrované do povrchu jednotlivých strešných škridiel tak, že ich inštalácia a vzhľad sú takmer rovnaké ako pri tradičných strešných škridlách. Takáto krytina spĺňa estetické kritériá, ale zároveň vyrába elektrinu a je ekologická.

solárne škridly — Solárne škridly pôsobia na streche nenápadne (Zdroj: Terran)

Na Slovensku spotrebuje jeden obyvateľ domácnosti približne 1 100 kWh elektriny za rok. Toto množstvo energie možno vyrobiť pomocou optimálne orientovaného systému škridiel s výkonom 1 kWp na strešnej ploche približne 6 m². Systém s výkonom 4 kWp vhodný na výrobu elektriny pre priemernú domácnosť tak možno pri ideálnej orientácii vytvoriť pomocou škridiel na ploche 24 m².

Škridly s integrovanými solárnymi článkami možno inštalovať na strechu s minimálnym sklonom 30°. Pri správnej voľbe podkladu a dodržaní normatívnych požiadaviek na podstrešie sa dajú škridly použiť aj pri nižšom sklone strechy, nie však menšom ako 20°.

Vegetačná strecha

Základným mechanizmom vegetačných striech je odparovanie vody z vegetácie a vodných plôch, čím sa táto vysoká teplota vzduchu ochladzuje. Odparenie jedného litra vody pritom prestavuje ekvivalent približne 0,7 kWh energie potrebnej na prevádzku chladiaceho zariadenia. Čo znamená, že 1 mm zrážok zadržaný na 100 m² vegetačnej strechy môže zodpovedať úspore 70 kWh energie potrebnej na chladenie budovy počas letných horúčav.

Zeleň na strechách pomáha výrazne redukovať znečistenie vzduchu. Množstvo kyslíka, ktoré rastliny vďaka fotosyntéze produkujú, závisí od druhu a veľkosti vegetácie vysadenej na streche. Rozhoduje aj listová plocha. Platí, že čím je vegetácia hustejšia, tým väčšia je produkcia kyslíka. Hustota listov zároveň určuje schopnosť rastlín zachytávať prach a nečistoty z ovzdušia. Prach a nečistoty sa dostávajú pri daždi do vegetačnej vrstvy, kde sa stávajú súčasťou substrátu. Zeleň okrem okysličovaniu vzduchu zvyšuje aj jeho vlhkosť, a tým pozitívne ovplyvňuje jeho kvalitu.

Päťkrát lepšia tepelná izolácia

Okrem okysličovania vzduchu a zachytávania nečistôt dokáže vegetačná strecha domu znížiť teplotné výkyvy v obytných priestoroch pod strechou. Hydrofilná minerálna vlna si dokonca vie zachovať dobré tepelnoizolačné vlastnosti aj pri nasiaknutí vodou. V porovnaní s bežným substrátom sú tepelnoizolačné vlastnosti päťkrát vyššie.

Ďalšími výhodami sú optimálne hospodárenie s vodou a tlmenie hluku. Vegetačná strecha zachytí minimálne 50 % zrážkových vôd, ale existujú riešenia, ktoré dokážu zachytiť až 95 %. Zhotovené vegetačné súvrstvie má zároveň akustické vlastnosti. Vzduchovú nepriezvučnosť zlepšuje o 6 dB, pričom rozdiel 10 dB vníma človek ako polovičný hluk.

Mohlo by vás zaujímať